Táto publikácia sa zrodila ako dieťa roku 1968, dieťa obrodného procesu, píše v jej úvode slovenský historik Dušan Kováč. Skalica sa 6. novembra 1918 po vzniku Československej republiky na krátku dobu stala sídlom Československej dočasnej vlády na Slovensku, prvej slovenskej vlády v histórii nášho národa a tým jeho nepísaným hlavným mestom.

 V roku 1968 vydalo Záhorské múzeum v Skalici publikáciu Skalica 1918. Zostavovatelia zaradili do pôvodnej publikácie v roku 1968 štúdiu Štefana Janšáka a spomienky Ivana Dérera, členov dočasnej vlády, napísané s päťdesiatročným odstupom. Doplnili ich reportážami a správami z úradného vestníka dočasnej vlády Sloboda, úryvkami zo Šrobárovho diela Osvobodené Slovensko a z práce Spomienky na vojnu a prevrat Jána Duriša Frndáka.  Zostavovateľom dokumentačnej časti publikácie z roku 1968 bol Dr. Ján Buchta, zodpovedným redaktorom Ján Pardubský, obálku navrhol Pavol Fürstenzeller. Publikácia pripravená k novembrovému 50. výročiu udalostí sa po auguste 1968 k čitateľovi dostala už len vo veľmi malom počte, bola stiahnutá z distribúcie.

 K druhému vydaniu publikácie prišlo v roku 2008 a čoskoro bolo rozobrané. Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky a príchodu dočasnej vlády do Skalice vydalo Záhorské múzeum tretie upravené vydanie publikácie Skalica 1918. Zostavovateľka publikáciu rozšírila o množstvo fotografií a reálií vzťahujúcich sa k problematike.

 „Toto obdobie našich dejín – dočasná vláda a jej pôsobenie v Skalici, stále nedostatočne rezonuje v našom povedomí,“ objasňuje Peter Michalovič zo Záhorského múzea v Skalici. „Chceme ju pripomínať, pretože voľba Skalice za sídlo prvej slovenskej vlády nebola vecou náhody.“ Dôležitú úlohu zohralo susedstvo s Moravou, blízkosť národná i jazyková, rozvinuté vlastenectvo. Kde inde by sme našli obyvateľstvo tak vzdelané, jazykom i mentalitou blízke ideálom myšlienky československej jednoty, než v oblasti Skalice?