Ústrednou postavou knihy je Eduard Grečner, významný slovenský režisér a scenárista, ktorý sa narodil v roku 1931 v Kopčanoch a študoval na gymnáziu v Skalici. Autor knihy, český filmový kritik Milan Cyroň sa pri svojom skúmaní sústreďuje na prípravu Eduarda Grečnera k 3 filmovým titulom: Každý týždeň sedem dní, Nylonový mesiac a Drak sa vracia. V centre jeho záujmu je proces vzniku filmu, čitateľovi odhaľuje všeobecné mechanizmy práce tvorivých skupín, schvaľovací proces a zapojenie jednotlivých osôb, ktoré fungovali v slovenskej kinematografii. Spomínané 3 filmy vznikli v 1. tvorivej skupine Alberta Marenčina. V prípade filmu Každý týždeň sedem dní, čo bol Grečnerov režijný debut, začínal Grečner ako dramaturg, potom spoluscénarista a až neskôr ho poverili aj réžiou. A hoci pri Nynonovom mesiaci a Drak sa vracia ide o adaptácie, pri vzniku ich filmovej podoby nefiguroval žiaden dramaturg, jeho funkciu plnili v rámci posudkovej činnosti ďalší členovia skupiny. Vďaka spolupráci a ústretovosti Slovenského filmové ústavu sa podarilo knihu vybaviť kvalitným a dosiaľ nepublikovaným obrazovým materiálom.

„S dielom Eduarda Grečnera som sa po prvý raz stretol v rámci diplomovej práce, kde som porovnával historické filmy Františka Vláčila a Grečnerovu snímku Drak sa vracia,“ približuje počiatky svojho záujmu o slovenského režiséra Milan Cyroň. „Od prvého okamihu ma uchvátila jeho poetika. Pri úvahách nad témou dizertácie som sa rozhodol zaoberať sa Grečnerovou tvorbou, tentoraz však skúmať ju viac do hĺbky. Najprv ma zaujala samotná tvorba tohto príslušníka novej vlny s osobitnou poetikou, najmä filmy natočené v 60. rokoch. Postupne som zistil, že Grečner bol viac či menej účastníkom snáď všetkých dôležitých udalostí v slovenskom filme 2. polovice 50. a v 60. rokoch. Paradoxne, jeho tvorbe sa doposiaľ nikto dôkladne nevenoval. Chcel som zistiť, akým spôsobom Grečnerove filmy vznikali, do akej miery obhájil svoju filmovú predstavu a nechal sa ovplyvňovať ďalšími faktormi a spôsobmi práce vo vnútri československého filmu na Slovensku.“ Kolegovia sa Milana Cyroňa často pýtajú, akú rodinnú väzbu má na Slovensko. Inak ako spoločnými koreňmi si jeho záujem o slovenskú kinematografiu nedokážu vysvetliť. Cyroň objasňuje, že ako veľmi podnetné a motivujúce vnímal osobné stretnutia s Eduardom Grečnerom. „Keď monografia vyšla, pripili sme si na ňu vynikajúcim červeným vínom zo Skalice,“ s úsmevom dodáva.